Nápad bol mixom programového a dizajnového rozšírenia pôvodných vlastností klávesnice zobrazovanej v dotykových display-och. Keďže sa nejedná o klasické technické riešenie, tak som upustil od podania úžitkového vzoru, resp. patentu.
Pre potenciálneho záujemcu o dané riešenie som pripravil prezentačné materiály. V tomto momente som sa musel rozhodnúť ako vyriešim ochranu svojho nápadu. Keďže som nemal v ruke žiadny papier, ktorý by mi poskytol aspoň akú - takú šancu pri domáhaní sa autorských práv, tak som použil inú stratégiu. Rozhodol som sa poslať firme správu, v ktorej som ich stručne informoval o svojom nápade. Uviedol som čoho sa riešenie týka, aké výhody by prinieslo a požiadal som ich o určenie kontaktnej osoby, ktorej by som poskytol podrobnejšie informácie. Ich vyžiadanie detailnejšieho opisu nápadu, a aj samotnú korešpodenciu som mal v úmysle si uchovať pre prípad dokazovania autorstva. V tejto chvíli nebudem rozoberať šance uspieť v procese dokazovania. Následne som vytipoval známu firmu, ktorá využíva dotykové dislay-e vo svojich zariadeniach. Meno radšej nespomeniem. Na oficiálnej stránke nájdete formulár, prostredníctvom ktorého firma komunikuje s okolím. Aby ste mohli formulár vypísať, tak od vás požadujú súhlas s ich podmienkami. Veľmi voľne preložené:
„Neposielajte nám nič. Nemáme záujem o vaše nápady a s najväčšou pravdepodobnosťou ich nebudeme ani čítať. A ak ich predsa len pošlete a my si ich náhodou prečítame, tak aj tak nebudeme akceptovať vaše nároky. Akákoľvek vaša ďalšia snaha o komunikáciu bude ignorovaná a automaticky vymazaná.“
Trochu som to zveličil, ale presne ten dojem som nadobudol z ich podmienok, resp. ich spätnej automatickej odpovede. Skúsil som sa obrátiť ešte na ďalšie dve firmy, ale výsledok bol rovnaký – bez záujmu.
Pre túto chvíľu som nápad odložil.
—————